Prvé štádium ochorenia je prodromálne – toto môže trvať 20 – 30 rokov. Prvé problémy nastávajú vo veku okolo 55 roku života. Tieto problémy súvisia so zapamätaním si mien alebo priezvisk osôb, s ktorými človek prichádza bežne do kontaktu. Postupne dochádza k zhoršeniu orientácie, či ďalších aktivít súvisiacich s učením

Zhruba po dvadsiatich rokoch dochádza k zhoršeniu kognitívnych funkcií. V danom momente ide o prodromálne štádium ochorenia. Pacient s Alzheimerovou chorobou vie byť sám, ale postupne prechádza do štádia demencie. Pri Alzheimerovej chorobe si je potrebné uvedomiť, že ide o ochorenie, ktoré na úvod začína na bunkovej úrovni a postupne sa prehlbuje s prirodzeným starnutím organizmu.

Ako sa Alzheimerova choroba prejavuje?

Na stanovenie diagnózy Alzheimerovej choroby je potrebné otestovať pacienta v rámci kognitívnych alebo behaviorálnych funkcií a výkonnosti v porovnaní s obdobím pred ochorením. Tento pokles obyčajne ovplyvňuje fungovanie pacienta.

Pacient má zníženú schopnosť prijímať a zapamätať si nové informácie, ktoré súvisia s tým, kde si umiestnil veci, zabudne prísť na stretnutie, neustále opakuje dookola otázky, stratí sa na veľmi dobre jemu známej trase. U pacienta sa zhorší argumentácia, nie je schopný hospodáriť s financiami, má slabú rozhodovaciu schopnosť. Z pohľadu liečby je pre pacienta nesmierne dôležité odhaliť ochorenie v skorom štádiu.

Alzheimerova choroba – možnosti liečby

Alzheimerova choroba je ochorenie, ktoré postihuje stále viac a viac ľudí. Na Slovensku sa počet pacientov s Alzheimerovou chorobou odhaduje až na 50 000, pričom sa predpokladá, že toto číslo sa do roku 2040 zvýši až na 180 000, teda na viac ako trojnásobok.

Napriek intenzívnemu úsiliu vo výskume liečby sú aktuálne k dispozícii dva farmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby.

V posledných rokoch však odborníci kladú dôraz aj na nefarmakologické metódy, ktoré sa zameriavajú najmä na neustálu aktivizáciu a stimuláciu pacienta.

„Life story book“

Zaujímavou terapeutickou pomôckou v rámci nefarmakologickej liečby je pre pacienta tvorba tzv. „Kroniky života“. Podľa anglického „life story book“ ide o komentované fotografické albumy alebo len o "denníčky" doplnené rôznymi výstrižkami, kolážami. Tieto kroniky obsahujú pestré údaje o človeku, o jeho práci, záujmoch, hodnotách, vlastnostiach, preferovaných jedlách. Sú tam rôzne obľúbené historky, príbehy, či porekadlá, ktoré pacient pozná a s ktorými prichádzal do kontaktu. V rámci reminiscenčných terapií môžu práve “denníčky“ slúžiť napríklad na nadviazanie kontaktu s pacientom a psychoterapeutickú prácu s ním.

Zdroje:

www.alzheimer.sk

Fertaľová, T. et al. 2017. Piliere terapie Alzheimerovej choroby. Česká a Slovenská Psychiatrie. 113(3), p119-122.

Resner P. 2004. Alzheimerova choroba – diagnostika a léčba. Neurológia pre prax 1. 14-20.

Vyhnálek M. et al. 2011. Diagnostikujeme a léčíme demence správně a včas? Výsledky průzkumu ve světle nových doporučení. Neurologie pro praxi 12(5): 352–358.