„Zdravie je najdôležitejšou kvalitou tela.“

-Aristoteles

Na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave dostal raz nemenovaný profesor molekulárnej biológie z auditória zvedavú otázku, čo je to zdravie. Dlho sa zamyslel a potom povedal: „Nuž, keď príde choroba, tak vieme, že toto nie je to zdravie.“ Týmto kratučkým príbehom zo života sme chceli ilustrovať, že definovať pojem zdravie skutočne nie je jednoduché.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie definujeme zdravie ako „stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody, nielen absencia choroby alebo choroby“. V súvislosti s duševným zdravím WHO uvádza túto definíciu: „Duševné zdravie je možné chápať ako stav pohody, v ktorom si osoba uvedomuje svoje schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežným stresom v živote, môže produktívne a úspešne pracovať a dokáže prispievať k svojmu spoločenstvu“. Podľa týchto definícií je 70 – 95 % populácie nezdravá.

Odhliadnuc od opisov, zdravie by malo byť súčasťou vášho celkového životného štýlu. Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu na prostredie a naopak. Je to schopnosť vyvážiť zmeny vonkajšieho prostredia. Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť je jasný. V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdravý jedinec a zdraví jedinci tvoria zdravú spoločnosť.

Celkový zdravý životný štýl môže pomôcť predchádzať chronickým a dlhodobým chorobám. Dobrý pocit zo seba a starostlivosť o svoje zdravie sú dôležité i pre vašu sebaúctu a sebaobraz. Udržujte zdravý životný štýl tým, že robíte to, čo je pre vaše telo dobré.

Ako si udržať zdravie v čase lockdownu?

Situácia pandémie COVID-19 kladie vysoké nároky na fyzické a psychické zdravie jedincov všetkých vekových skupín. Sú prijímané opatrenia, ktoré napriek svojej nevyhnutnosti a užitočnosti, negatívne vplývajú na kvalitu života obyvateľstva. Aktuálny počet infikovaných osôb celosvetovo už presiahol 2 000 000 prípadov a neustále narastá. Zachovať si dobré zdravie tak nie je jednoduché, zvlášť v tejto dobe osobnej izolácie. Obdobie „domáceho väzenia“ je nová situácia, počas ktorej sú veľké hrozby nuda a stres. Tieto nás môžu viesť k tomu, že stratíme svoj obvyklý denný režim a osvojíme si zlé stravovacie návyky, ako je prejedanie sa alebo maškrtenie, najmä jedlá bohaté na cukry a tuky. Na podporu imunitného systému sa preto počas lockdownu a kontroly pohybu odporúča zdravá strava poskytujúca všetky potrebné živiny. Posilnenie imunitného systému je v týchto obdobiach rozhodujúce pre ľudí s obmedzeným pohybom. Pre udržanie imunitnej funkcie sú dôležité optimálne hladiny zinku, železa, medi, selénu a vitamínov A, B6, C a E.

Ďalej je veľmi dôležité užívanie vitamínu D. Je to základná živina, ktorú získavame zo slnečného žiarenia. Počas lockdownu však nie je ľahké prijať dostatok slnečných lúčov, preto je nutné ho doplniť v strave, príp. doplnkom výživy (tých je k dispozícii neúrekom). V strave sa vitamín D nachádza väčšinou v mastných rybách a v obohatenom obilí a mliečnych výrobkoch. Početné štúdie odhalili, že vitamín D hrá zásadnú a komplexnú úlohu vo funkcii a regulácii imunitného systému. Nedávne štúdie uviedli, že nedostatok vitamínu D súvisí s náchylnosťou na infekcie, najmä infekcie dýchacích ciest.

Dôležitý je samozrejme aj dostatok spánku, pozor ale na jeho dĺžku. Národná nadácia pre spánok (NSF) uviedla, že príliš veľa spánku nevyhnutne nezabráni chorobe, ale môže naopak nepriaznivo ovplyvniť imunitný systém.

V súčasnosti dostupný súbor vedeckých dôkazov zistil, že pravidelné cvičenie je prospešné pre imunitný systém a znižuje riziko vzniku určitých typov infekcií, ako sú napríklad infekcie horných dýchacích ciest. Cvičiť počas kontroly pohybu a v izolácii je určite náročné a výzva. Existujú však určité možnosti vykonávania vytrvalostných cvičení (napr. aerobik v obývačke či kalanetika v spálni), zatiaľ čo pre záťažové cvičenie, pri absencii telocvičných prístrojov, zostávajú cviky zamerané na posilnenie tela a končatín pomocou vlastnej telesnej hmotnosti (kalistenika).

Štúdie, týkajúce sa jednotlivcov v karanténe, uvádzali negatívne psychologické účinky „domáceho väzenia“ vrátane zmätenosti, hnevu a posttraumatických stresových symptómov. Z dôvodu prísneho obmedzenia pohybu môže mať kríza škodlivé psychologické následky, a to najmenej z dvoch dôvodov. Po prvé, „väzenie“ znamená fyzické dištancovanie sa s blízkymi, čo môže spôsobiť vážne afektívne frustrácie, a tak vyvolať psychické neduhy alebo poruchy. Po druhé, ukázalo sa, že choroba COVID-19 je škodlivejšia, ako sa predpokladalo.

Počas pandémie COVID-19 čelia ľudia na celom svete jedinečnej situácii. Posilnenie imunitného systému je v tomto období obmedzeného pohybu zásadné. Dodržiavanie vyššie uvedených odporúčaní vám môže pomôcť vyrovnať sa s osobitnou situáciou v sebaizolácii, v karanténe a fyzickom dištancovaní aj neskôr, keď sa situácia vráti do normálu.

Zdroje:

WHO (1946) Ústava Svetovej zdravotníckej organizácie

WHO (2001) Duševné zdravie: posilnenie podpory duševného zdravia. Prehľad č. 220. http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs220/en/

Jančinová M. et al. 2020. Covid-19, vplyv na kvalitu života a psychologické aspekty. Pediatria (Bratisl.); 15: 150-153.

Schyns G. et al. 2020. Tackling sabotaging cognitive processes to reduce overeating; expectancy violation during food cue exposure. Physiol Behav.;222:112924.

Calder PC et Kew S. 2002. The immune system: a target for functional foods? Br J Nutr.; 88(S2):165-S76.

Lange NE. et al. 2009. Vitamin D, the immune system and asthma. Expert Rev Clin Immunol. 2009;5(6):693-702.

National Sleep Foundation. 2020. How sleep affects your immunity.

Nieman DC.1997. Risk of upper respiratory tract infection in athletes: an epidemiologic and immunologic perspective. J Athl Train. 32(4):344-9.

Yousfi N. et al. 2020. The COVID-19 pandemic: how to maintain a healthy immune system during the lockdown – a multidisciplinary approach with special focus on athletes. Biology of Sport. 37(3): 211-216.

Brooks SK. et al. 2020. The psychological impact of quarantine and how to reduce it: rapid review of the evidence. Lancet.;395(10227):912-920.